Kto by sa nechcel stať milionárom, zvlášť, ak ste sirota z mumbajských slumov. A kto by nechcel získať osem Oskarov, zvlášť, ak ste režisér, ktorý už má na svojom konte kultové snímky „Plytký hrob“ či „Trainspotting“. Lenže ono to môže byť úplne inak. Dannyho Boyla ťažko podozrievať z vypočítavosti (príbeh vzniku „Milionára z chatrče“ rozhodne nenaznačoval jasnú success story) a Jamal Malik, ktorého cestu životom sledujeme, nesedí v horúcom kresle z túžby k peniazom.

Boyle (s opomínanou spolurežisérkou Loveleen Tandan) rozohráva v atraktívnych exteriéroch so svojimi hercami-nehercami – detskí predstavitelia hlavných hrdinov sami pochádzajú zo slumu – univerzálne príťažlivý, jednoduchý príbeh o ceste od úplnej nuly k šťastiu, ktoré nemusí nutne znamenať peniaze. Život dobráka Jamala a jeho priebojnejšieho brata Salima sa hrou osudu skoncentroval do série otázok v jednom večeri indickej verzie „Milionára“. Z každej z nich vedie odbočka ku konkrétnej udalosti, z ktorých sa skladá mozaika zobrazujúca zopár klišé dnešnej Indie – od ľahkých bollywoodskych inšpirácií cez všadeprítomný kriket či falošne anglické prostredie preplnených outsourcovaných callcentier, v jednom z ktorých ušatý sympaťák Jamal zarezáva ako roznášač čaju.

Ak sa však na film pozriem optikou človeka, ktorý v Indii strávil istý čas ako ne-turista, len ťažko budem skrývať isté rozčarovanie. „Milionár z chatrče“ totiž za oným vizuálom neskrýva takmer nič. Ani po opakovanom zhliadnutí som nenašiel nič druhoplánové, presahujúce rámec obyčajnej romancy o „osude“. Mimochodom, lovestory, ktorá je motívom filmu, do neho bola pridaná scenáristom Simonom Beaufoyom, v predlohe, románe „Q&A“ Vikasa Swarmupa sa nenachádza. Akýsi sociálno-kritický aspekt reprezentovaný náboženskými potýčkami, počas ktorých Salim a Jamal prídu o matku, „továrňou na žobranie“ pod značkou sirotinca, či mafiánskou bočnou línou (ktorá ako jediná nekončí happyendom) je napriek farebnému pozlátku bezfarebne klišovitý. Rovnako ako rámcujúca milionárska sútaž a Jamalov pobyt na policajnej stanici, prelínajúce sa – ako film plynie – čoraz predvídateľnejším a banálnejším spôsobom. A ak aj Boyle plánoval filmom vzdať hold trblietavému, pre cudzinca nepochopiteľne telenovelovému Bollywoodu, nemal zastať na polceste – „Milionár z chatrče“ je stále príliš euroamerický, takže sa naň iné ako euroamerické filmové kritériá aplikovať nedajú. Napriek tomu, že vyše polovica filmu je v hindštine.

Skrátka: z filmu okrem sladkej limonádovej chuti neostane nič, len tá trocha exotiky (a Freida Pinto, ktorej kariéra sa, zdá sa, okamžite naštartovala). A aj keď sa zdá, že Danny Boyle svojím „milionárom“ viac dosiahnuť nemohol, dovolím si tvrdiť pravý opak.

(Takmer jednohlasný úspech filmu čosi hovorí aj o tom, že svedomiu ľahšie uľavíme pohodlným pozeraním sa na mumbajský happyend, než na getá pár metrov za našimi vlastnými barákmi.)

[Profil na ČSFD] [Profil na iMDB] [US / UK recenze]